Aktuality

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE OĽŠOV

 01.04.2008

Ing. arch. Jozef Kužma – autorizovaný architekt SKA, registračné číslo 1203AA
Duchnovičovo nám.1, 080 01 Prešov, tel.: 051/75 987 20, kuzma.jozef@nextra.sk

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE OĽŠOV TEXTOVÁ ČASŤ apríl 2008
Objednávateľ : Obec Oľšov
Zhotoviteľ : ing. arch. Jozef Kužma
Ing. arch. Viktor Malinovský
Ing. arch.Miloš Lešták
Obstáravateľská činnosť
v zmysle § 2a Stavebného zákona : ing. arch. Vladimír Debnár
Autorský kolektív :
· urbanizmus : ing. arch. Jozef Kužma
ing. arch. Viktor Malinovský
ing. arch.Miloš Lešták
· doprava : ing. Milan Kolesár
· demografia : ing. arch. Viktor Malinovský
· vodné hospodárstvo : ing. Vladimír Molčan
· energetika, telekomunikácie : ing. Štefan Tkačik
· poľnohospodárstvo : Zuzka Krátka
· ochrana prírody : Mgr. Marián Buday
· grafické práce : ing. Karol Lokša, Mgr.art.Barbara Kosow
· písomnosti : Zlatica Dunová

Obsah:
A.1 Základné údaje 4
A.1.1 Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši 4
A.1.2 Vyhodnotenie doteraz spracovanej ÚPD 4
A.1.3 Údaje o súlade riešenia so zadaním a so súborným stanoviskom z prerokovania konceptu 4
A.2 Riešenie územného plánu obce 5
A.2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis 5
A.2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu 7
A.2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce 16
A.2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy 19
A.2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania 20
A.2.6 Návrh funkčného využitia územia obce 21
A.2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie 21
A.2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce 22
A.2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov 23
A.2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami 23
A.2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, prvky ÚSES 23
A.2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia 25
· doprava 25
· vodné hospodárstvo 28
· energetika 30
· zásobovanie zemným plynom 30
· telekomunikácie 31
A.2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie 31
A.2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov 32
A.2.15 Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu 32
A.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE
A.1.1 Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši
· údaje o dôvodoch spracovania ÚPD
Hlavným dôvodom obstarania územného plánu je potreba získať komplexný nástroj na riadenie a koordináciu územno-plánovacej a investičnej činnosti v obci a v jej katastrálnom území.
· údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi
Obstarávateľom územno-plánovacej dokumentácie je Obec Oľšov, spracovateľom územného plánu obce je ing. arch. Jozef Kužma, ing. arch. Viktor Malinovský a autorský kolektív, ktorého členovia sú uvedení v titule textovej časti.
Obstarávateľskú činnosť v zmysle § 2a Stavebného zákona vykonáva ing. arch. Vladimír Debnár.
· hlavné ciele riešenia
Hlavným cieľom riešenia územného plánu je stanoviť únosné limity a regulatívy územného rozvoja v rámci riešeného územia so zameraním na perspektívne udržanie kvality životného prostredia a odstránenie starých environmentálnych záťaží, určiť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií a ich vzájomnú harmonickú koexistenciu s prinavrátením pôvodného charakteru obce a jej optimálneho rozvoja, čím sa vytvoria predpoklady pre trvalo udržateľný spôsob uspokojovania základných životných potrieb obyvateľov riešeného územia.
Návrhovým rokom pre spracovanie ÚPN-O Oľšov je rok 2030.
A.1.2 Vyhodnotenie doteraz spracovanej ÚPD
Obec Oľšov nemá spracovanú územno-plánovaciu dokumentáciu.
A.1.3 Údaje o súlade riešenia so zadaním a so súborným stanoviskom z prerokovania konceptu chronológia spracovania a prerokovania jednotlivých etáp ÚPD s príslušnými orgánmi štátnej správy, obcou a verejnosťou. V marci roku 2007 boli ukončené prieskumy a rozbory ÚPN - O. Táto časť dokumentácie bola základným podkladom pre spracovanie zadania.
Zadanie, ako nasledujúca etapa po spracovaní PaR ÚPN, bolo spracované v auguste roku 2007. Po prerokovaní v súlade s §20, odst.2 stavebného zákona s verejnosťou a dotknutými organizáciami, právnickými a fyzickými osobami, zapracovaní uplatnených pripomienok a schválení Obecným zastupiteľstvom obce Oľšov, bolo základným zadávacím dokumentom, v ktorom sú stanovené hlavné ciele a požiadavky na riešenie konceptu ÚPN – O Oľšov.
· zhodnotenie súladu riešenia so zadaním
Územný plán obce Oľšov je vypracovaný v súlade s prerokovaným a schváleným zadaním.
· výsledky variantných riešení
Nakoľko nebol spracovávaný koncept , neboli spracovávané ani variantné riešenia.
· zdôvodnenie spracovania doplňujúcich prieskumov a rozborov, prípadne prepracovanie zadania
Doplňujúce prieskumy a rozbory neboli spracované, aktuálny stav bol preverený priamo v teréne a konzultáciou s pracovníkmi Obecného úradu. Do Zadania boli zapracované uplatnené pripomienky z jeho prerokovania.
· súpis použitých ÚPP a iných podkladov so zhodnotením ich využitia pri riešení
1, Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001
2, Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Prešovského samosprávneho kraja č. 4/2004, ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 216/1998 Z.z., ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN-VÚC Prešovského kraja schváleného uzn.č. 268/1998 v znení neskorších zmien a doplnkov
A.2 RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
A.2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis
· vymedzenie riešeného územia obce a záujmového územia
Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia obce Oľšov.
Obec sa nachádza v záujmovom území mesta Prešov. Hranica záujmového územia obce je stanovená súčasnými alebo budúcimi väzbami obce na širšie územie predovšetkým v oblasti:
- dochádzky do základných škôl
- dochádzky do zdravotníckych zariadení
- v oblasti dochádzky do práce
Hranica riešeného územia a hranica záujmového územia sú vyznačené v grafickej časti dokumentácie.
Riešené územie predstavuje celé katastrálne územie obce, jeho hranica je vyznačená v grafickej časti územného plánu, jeho výmera je 1016,7 ha. V podrobnosti mierky 1:2 000 je riešené zastavané územie obce, legislatívne vymedzené hranicou zodpovedajúcou stavu k 1.1.1990, širšie vzťahy sú riešené v merítku 1:50 000 a katastrálne územie obce je zdokumentované v merítku 1:10 000. Zásady ochrany prírody a tvorby krajiny s prvkami územného systému ekologickej stability sú zdokumentované v rozsahu celého katastrálneho územia v mierke 1:10 000.
Riešené územie leží v Spišsko-šarišskom medzihorí. Katastrálnym územím obce preteká potok Hanovec. Skúmané územie je oblasťou flyšovej pahorkatiny silne členenej a mocným pokryvom svahových hlín, s typickou výmoľovou eróziou a zosúvaním. Stred obce má nadmorskú výšku 460 m.n.m, v extraviláne 435 – 824 m.n.m.
Východnú a zároveň podstatnú časť katastrálneho územia obce Oľšov buduje terciér – vnútrokarpatský paleogén, západnú časť buduje kvartér. Geologická hranica medzi oboma geologickými celkami prebieha vo vertikále v smere sever-juh a rozdeľuje zároveň po dĺžke aj obec. Vnútrokarpatský paleogén je budovaný ílovcami a pieskovcami - flyš. Východne od obce je zaznamenaný malý výskyt úzkeho pozdĺžneho tvaru fluviálnych sedimentov kvartéru, t.j. piesčité štrky (patriace do günzu). Severne od obce v prostredí šambronských vrstiev sú zaznamenané kvartérne sedimenty deluviálne o malej rozlohe – je to zároveň plocha poznamenaná zosuvmi. V západnej časti katastrálneho územia sa geologickou hranicou vyčleňujú od terciéru štvrtohorné deluviálne sedimenty, budované hlinitými a kamenitými usadeninami.
Prevládajúcou zložkou horninového prostredia sú v riešenom území predovšetkým predkvartérne horniny - rajón flyšoidných hornín (Sf). Je pre ne typická puklinová priepustnosť. Rajón flyšoidných hornín sa vyznačuje priepustnými a slabo priepustnými až nepriepustnými horninami. a hĺbkou hladiny podzemnej vody pri maximálnych stavoch viac ako 10 m pod povrchom, s výdatnosťou prameňov do 1 l/s, ojedinele aj viac. Základnou jednotkou pre hodnotenie podzemných vôd je hydrogeologický rajón. Riešené územie spadá do hydrogeologického rajónu - Paleogén Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy (hydrogeologický rajón QP 120 ).
Riešené územie patrí do oblasti s nízkym výskytom radónového rizika.
Riešené územie patrí do sústavy Alpsko-himalájskej, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Je súčasťou oblasti Podhôľno-magurskej, celku Spišsko-šarišské medzihorie a dvoch pocelkov Šarišské podolie a Hromovec.
V území prevažujú kambizeme prevažne nasýtené, K5, t.j. kambizeme pseudoglejové nasýtené, sprievodné pseudogleje modálne a kultizemné a lokálne gleje, zo zvetralín vnútrokarpatského paeogénneho flyšu, v severnej časti aj kambizeme kyslé K6, t.j. kambizeme modálne kyslé zo zvetralín kyslých až neutrálnych hornín vnútrokarpatského paleogénu.
Podľa klimatického členenia Slovenska ( Atlas krajiny SR, 2002 ) riešené územie patrí územie do rozhrania mierne teplej klimatickej oblasti ( M ) a chladnej oblasti (C). V rámci mierene teplej oblasti patrí do okrsku mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového (M6) s chladnou alebo studenou zimou, s teplotou v januári - 5o C - - 6oC, v júli i viac ako 16oC, s počtom letných dní do 50 a s počtom dní s inverziou 60 – 120. V rámci chladnej oblasti patrí do mierne chladného klimatického okrsku (C1), s teplotami v januári menej ako – 5oC, v júli v rozsahu od 12oC do 16oC.
Priemerná teplota vzduchu v oC
Stanica mesiac
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII priemer
Sabinov - 4,5 -2,6 2,0 8,2 13,6 16,8 18,4 17,6 13,8 8,1 3,1 -1,1 7,8
Priemerné mesačné úhrny zrážok v mm namerané v stanici Sabinov
Stanica Mesiac
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII súčet
Sabinov 28 25 26 36 66 97 93 85 47 43 44 28 618
Brezovica 28 21 31 47 96 100 83 77 60 43 35 31 652
Veterná charakteristika
Stanica S SV V JV J JZ Z SZ BEZ
Sabinov 7 10 4 19 3 5 4 35 13
Tichý potok 6 5 15 6 3 12 23 20 10
Riešené územie patrí do povodia Hornádu a jeho významného prítoku Torysa.
Hydrologickú kostru riešeného územia vytvára jeden potok – Hanovec s hlboko rezaným korytom. V strednej časti katastrálneho územia sa nachádza oblasť s výskytom väčšieho počtu prameňov. Hanovec je priamym ľavostranným prítokom Torysy a cez riešené územie tečie smerom SSZ – JJV. Pramení pod kótou 824 m.n.m.. Potok patrí medzi typy s dažďovo-snehovým typom odtokového režimu.
Na základe členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) na živočíšne regióny skúmané územie patrí do:
- provincia Karpaty
- oblasť Západné Karpaty
- obvod vonkajší
- beskydský okrsok východný
Na základe fytogeografického členenia Slovenska (Atlas SR, 1980) skúmané územie patrí do :
-oblasti Západokarpatskej flóry (carpaticum occidentale)
- obvodu Východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale)
- okresu Spišské vrchy
Vychádzajúc z Geobotanickej mapy ČSSR charakterizujeme na skúmanom území tieto vegetačné jednotky :
Al - Lužné lesy podhorské a horské
F - Bukové lesy kvetnaté
Fs – Bukové kvetnaté lesy podhorské
Biotopy, ktoré boli identifikované v riešenom území, sú charakterizované podľa Katalógu biotopov Slovenska. Zároveň je pri tejto charakteristike uvedená i informácia o významnosti biotopu z hľadiska jeho zaradenia medzi európsky významné biotopy (kód NATURA 2000). Lokalizácia a druh biotopov (v členení na lesné biotopy a travinno-bylinné biotopy) sú vo výkresoch vyznačené podľa podkladov ŠOP SR, Regionálne centrum ochrany prírody Prešov (marec 2007).
- nížinné a podhorské kosné lúky (6510 – kód NATURA 200, Lk1) - biotop tvoria hnojené, jedno až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv, ako ovsík obyčajný, psiarka lúčna, tomka voňavá, a bylín. Osídľujú rozmanité stanovištia - od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita
- vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430 – kód NATURA 2000, Lk5) - biotop predstavuje kvetnaté vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách vodných tokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách. Porasty sa len občas alebo nepravidelne kosia. Zanechanie obhospodarovania vedie k zarastaniu drevinami, narušovanie stanovíšť a vplyv ľudských sídiel spôsobujú čiastočne alebo úplne nahradenie spoločenstiev jednotvárnymi porastami nepôvodných druhov.
- bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (9130– kód NATURA 2000, Ls5.1) - porasty spravidla s bohatým viacvrstvovým bylinným podrastom, ktorý tvoria typické lesné tieňomilné rastliny. Vyskytujú sa na miernejších svahoch, na vlhkých pôdach dobre zásobených živinami. Biotop je relatívne málo ohrozený. Typické druhové zloženie: buk lesný, cyklámen fatranský, fialka lesná, javor horský, jedľa biela, lykovec jedovatý.
V riešenom území sa nenachádzajú žiadne chránené územia a chránené objekty vyhlásené podľa zákona č.543/2002 Z.z.o ochrane prírody a krajiny v z.n.p.. Pre celé katastrálne územie obce platí 1.stupeň ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.z...
V riešenom území sa v súčasnosti nenachádzajú navrhované územia európskeho významu ani navrhované chránené vtáčie územie, ktoré by boli potenciálnymi územiami súvislej európskej sústavy chránených území - NATURA 2000.
A.2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí územného plánu regiónu
Za nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu pre obec a jej katastrálne územie považujeme Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja (ÚPN – VÚC Prešovského kraja). Záväzné časti ÚPN – VÚC Prešovského kraja, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Prešovského samosprávneho kraja č.4/2004, ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 216/1998 Z. z., ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN – VÚC Prešovského kraja týkajúce sa riešeného územia sú:
1.V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia
1.1 v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov,
1.1.4 formovať základnú koncepciu sídelných štruktúr Prešovského kraja vytváraním polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie na Slovenskú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru, prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov,
1.1.6 formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov,
1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry
1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry,
1.2.1.2 podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa:
1.2.1.3.2 sabinovskú rozvojovú os: Prešov – Sabinov – Lipany – Plaveč,
1.3 ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia
1.3.7 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,
1.3.8 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier:
1.3.8.6 tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu: Medzilaborce, Sabinov, Stropkov, Vysoké Tatry,
1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja,
1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov,
1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu,
1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou,
1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia,
1.9 v územnoplánovacích dokumentáciach a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
1.13 v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia,
1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom
1.14.1 zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja,
1.14.2 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností,
1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,
1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru,
1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov,
1.15.1.1 vytvoriť územnotechnické podmienky pre zabezpečovanie spolupráce školského systému a zamestnávateľov tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám pracovných miest,
1.15.2 v oblasti zdravotníctva
1.15.2.1 vytvárať územno – technické predpoklady na rovnakú prístupnosť a primeranú efektívnu dostupnosť zariadeniami ambulatnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení,
1.15.2.3 vytvárať územno – technické predpoklady na budovanie hospicov, zariadení paliatívnej starostlivosti a zariadení starostlivosti o dlhodobo chorých,
1.15.2.4 vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území,
1.15.2.5 vytvárať územno – technické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.
1.15.3 v oblasti sociálnych služieb,
1.15.3.1 vytvárať územno – technické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,
1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno – technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu,
1.15.3.3 zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb,
1.15.3.4 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení, umožňujúcich zamestnaie zdravotne postihnutých občanov,
1.15.3.5 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení na vzdelávanie Rómov a rozvoj rómskej kultúry,
1.15.3.6 vytvárať územnotechnické podmienky bývania, občianskeho vybavenia a realizáciu technickej infraštrúry marginalizovaných skupín obyvateľstva,
1.15.3.7 vytváranými územnotechnickými podmienkami podporovať v rámci sústredeného osídlenia podnikateľské aktivity rómskeho etnika,
1.16 v oblasti kultúry a umenia,
1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, hisorické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území),
1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu,
1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny,
1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva
1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok,
1.17.2 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrnohistorické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok,
1.17.3 zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov,
1.17.4 vytvárať podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo voľnej krajine ( hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozičných prvkov v krajinnom obraze,
1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie,
1.17.6 rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína,
1.17.8 stavebnotechnicky predchádzať ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu národných kultúrnych pamiatok a dbať na trvalé udržanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote,
1.17.9 venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR,
2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry,
2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský
turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus,
2.10 usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou
územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja,
2.11 vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich
záujmových územiach,
2.12 vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu,
2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest,
2.16.2.2 nadregionálne cyklomagistrály a pešie turistické magistrály prepájajúce Prešovský región s významnými turistickými centrami na Slovensku,
2.16.3.3 regionálne cyklotrasy a pešie turistické chodníky prepájajúce významné turistické centrá regiónu:
c) 015 Šarišská cyklomagistrála
4 Ekostabilizačné opatrenia
4.1 postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou vyhlásenia za osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny v regióne,
4.2 postupne odstraňovať environmentálne zaťaženia najmä regiónov,
4.3 zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, 4.3.3 znižovať emisie do ovzdušia a tým zvyšovať jeho kvalitu,
4.3.4 znižovať energetickú náročnosť výroby a zlepšovať rekuperáciu odpadového tepla,
4.3.5 znižovať produkciu odpadov a zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu priestorov bývalých a súčasných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov,
4.4 pri spracovávaní lesných hospodárskych plánov v oblastiach navrhovaných ako osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny menšieho plošného rozsahu rešpektovať také formy
obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečia funkčnosť zachovania a skvalitnenia hodnotných
ekosystémov,
4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín,
4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou,
4.7 výstavbu líniových stavieb dopravy a trás technickej infraštruktúry realizovať ekologickým prepájaním nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier,
4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny,
4.9.1 zabezpečiť právnu ochranu pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy NATURA 2000 (t.j. chránené vtáčie územia a územia európskeho významu),
4.9.3 rešpektovať prioritnú ekologickú a environmentálnu funkciu lesov s nulovým drevoprodukčným významom nachádzajúcich sa vo vyhlásených a navrhovaných osobitne chránených územiach s piatym stupňom ochrany,
4.9.7.3 prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť,
4.9.7.4 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),
4.9.8 chrániť mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (t.j. medzinárodne významné mokrade), chrániť aj mokrade regionálneho a lokálneho významu a podporovať obnovu zaniknutých a vytváranie nových mokradí.
5 V oblasti dopravy
5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia,
5.1.1 stabilizovať základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch,
5.1.1.1 východné Slovensko a dopravno-gravitačné centrum Košice/Prešov,
6 V oblasti vodného hospodárstva
6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody,
6.1.1 využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov,
6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie,
6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody,
6.1.5 od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených plôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd,
6.1.6 podporovať výstavbu vodovodov v oblastiach s environmentálnymi záťažami ohrozujúcimi zdravie obyvateľstva,
6.2 chrániť priestory na líniové stavby,
6.2.3.27 zabezpečiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné účely na celom území,
6.2.3.28 zriadiť nové vodné zdroje pre obce odľahlé od hlavných trás vodárenskych sústav (vodovodných rozvodných potrubí),
6.2.3.29 rezervovať plochy a chrániť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí,
6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie)
6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce,
6.3.2 zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených s vyhláškou č.491/2002 Z.z.,
6.3.3 zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov,
6.4 rezervovať priestory na výhľadové vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ),
6.4.1 realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí,
6.4.3 v samostatne stojacich rómskych osadách nenaväzujúcich na zastavané územia jestvujúcich obcí,
6.4.4 realizovať nové, respektíve intenzifikovať a modernizovať zariadenia na čistenie odpadových vôd pre technologické prevádzky priemyslu a poľnohospodárstva,
6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami,
6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity,
6.5.3 s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu čistiarní odpadových vôd,
6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k
stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky,
6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /.
6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde,
6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos,
6.5.14 vytvárať priestory v území pre výstavbu rybníkov a účelových vodných nádrží,
6.5.15 podporovať rekonštrukcie obnoviteľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných elektrárni,
6.5.16 rešpektovať ochranné pásmo budúcich vodných a vodárenských nádrží, pričom pri výhľadovej lokalizácii vodnej nádrže Bušovce rešpektovať hranicu priemyselného parku .Kežmarok-Spišská Belá,
6.5.17 vybudované účelové vodné nádrže pre poľnohospodárske a závlahové účely (Klčov, Dubinné, Jakubovany a ďalšie ) využívať aj na rekreačné účely,
7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie
7.1 za účelom rozvoja plošnej plynofikácie rezervovať koridory pre významné distribučné a prepojovacie VTL a STL plynovody,
7.2 v oblasti zabezpečovania zdrojov elektrickej energie
7.3.1 podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje,
7.3.2 realizovať ďalší prieskum a overenie zdrojov geotermálnych vôd pre využitie v v rozvoji turizmu, pre poľnohospodárstvo a vykurovanie najmä v perspektívnych oblastiach alebo štruktúrach geotermálnych vôd č. 24 Levočská panva (SV časť), č. 11 Košická kotlina a č. 25 Humenský chrbát a č. 26 Prešovská kotlina – dubnická depresia,
7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry
7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov.
8 V oblasti hospodárstva
8.1 v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja
8.1.1 koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov,
8.1.2 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia, a tým zabezpečovať aj vyváženú sociálno-ekonomickú úroveň subregiónov,
8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie,
8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov,
8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva
8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny,
8.2.5 chrániť priestory ložísk vyhradených nerastov, určené dobývacie priestory a evidované chránené ložiskové územia,
8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka,
8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok,
8.3.2 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability,
8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability,
8.3.4 rekonštruovať a intenzifikovať existujúce závlahové systémy a stavby, čerpacie stanice a rozvodné siete,podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín,
8.3.6 podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody,
8.4 v oblasti odpadového hospodárstva
8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov,
8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení,
8.4.3 riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky,
8.4.4 vybudovať zberné strediská pre nebezpečné odpady a problémové látky vrátane ich kontajnerizácie,
8.4.6 zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych záťaží,
8.4.7 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody,
II. Verejnoprospešné stavby
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:
2 V oblasti vodného hospodárstva
2.2 pre prevod vody Poprad - Torysa (kategória C) na trase Poprad - Kučmanovský potok Torysa,
2.4.40 samostané a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné
zdroje,
2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja.
3. V oblasti zásobovania plynom a energiami,
4 V oblasti hospodárstva a priemyslu
5 V oblasti telekomunikácií
5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy, a ich ochranné pásma.
6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva
6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva,
6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia,
6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.
7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva
7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objeky súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu,
7.2 stavby technických pamiatok a historické dopravné stavby, ktoré sú vyhlásené za NKP,
7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít.
8. V oblasti poľnohospodárstva
8.1 stavby pre závlahové systémy, rozvodné siete a čerpacie stanice,
9 V oblasti životného prostredia
9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky, poldre a viacúčelové vodné nádrže,
9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia.
10 V oblasti odpadového hospodárstva
10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov,
11 V oblasti ekostabilizačných opatrení
11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
Záväzné časti nadradenej územno-plánovacej dokumentácie sú v územnom pláne obce Oľšov zohľadnené.
A.2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
· obyvateľstvo
Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991 a 2001). Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu SR – Krajská správa Prešov.
K 31.12.2005 žilo v obci Oľšov 407 obyvateľov, čo predstavuje 0,73 % z celkového počtu obyvateľov okresu Sabinov.
Celková rozloha katastrálneho územia obce je 1 016,7 ha, priemerná hustota osídlenia 40 obyvateľov na 1 km2.
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1980 – 2005
Rok sčítania 1980 1991 2001 2005
Počet obyvateľov 404 345 417 407
Prírastok obyvateľov - 59 + 72 - 10
Index rastu 85,40 120,87 97,60
Ć ročný prírastok - 1,33 % + 2,09 % - 0,60 %
Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva v obci Oľšov bol do roku 1991 zaznamenaný výrazný pokles počtu obyvateľov (-59 osôb), kde priemerný ročný prírastok dosiahol hodnotu - 1,33 %, ktorý ju zaradil medzi stagnujúce sídla. V ďalšej dekáde rokov 1991 až 2001 nastal populačný zvrat. Nárast obyvateľov o + 72 osôb a priemerný ročný prírastok + 2,09 % zaradili obec do kategórie pomaly rastúceho sídla. Za obdobie štyroch rokov 2001 až 2005 došlo opäť k prirodzenému aj migračnému úbytku obyvateľstva s priemerným ročným prírastkom - 0,60 %, čím obec zotrvala v kategórií stagnujúceho sídla.
Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1991 – 2005
Rok Počet obyvateľov Index vitality
Spolu Vekové skupiny
predproduktívny produktívny poproduktívny
19911) abs. 345 65 218 62 104,84
% 100,00 18,84 63,19 17,97
20011) abs. 417 151 187 79 191,14
% 100,00 36,21 44,84 18,94
2005 abs. 407 144 184 79 182,28
% 100,00 35,38 45,21 19,41
1) údaj podľa SODB
Podľa vývoja vekovej štruktúry (predproduktívne, produktívne, poproduktívne obyvateľstvo) v obci Oľšov došlo po roku 1991 k výraznému nárastu mladej populácie a zníženiu produktívnych vekových skupín. Podľa štatistických zistení v roku 2001 bolo evidovaných až 57 detí vo veku 6 – 9 rokov (13,9 %) a 101 obyvateľov vo veku 25-39 rokov (24,2 %), čo nasvedčuje o veľkej populačnej explózií po roku 1991. Dosiahnuté hodnoty indexu vitality v rokoch 1991 až 2005 napovedajú o stabilizovanom (rastúcom) type populácie.
Priemerný vek obyvateľstva v roku 2001 bol 31 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2005 v obci tvorili ženy 49,89 % z celkového počtu obyvateľov obce.
Podľa vzdelanostnej štruktúry základné vzdelanie má ukončených 27,58 % obyvateľov, učňovské bez maturity 23,02 %, stredné odborné s maturitou 5,28 % a vysokoškolské 0,23 % obyvateľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (97,60 %). K slovenskej národnosti sa hlásilo 98,56 % obyvateľov obce. Kým k rómskej menšine sa v roku 1991 hlásilo 2,90 %, v roku 2001 to bolo 0%. Uvedené údaje sú podľa SODB 2001.
V zmysle „Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025“ (Výskumné demografické centrum INFOSTAT Bratislava 2004) a doterajšieho vývoja obyvateľstva možno očakávať nasledovný demografický vývoj obce:
Návrh pre obec Oľšov :
Obdobne ako väčšina okresov Prešovského kraja aj okres Sabinov zaznamenával do roku 1991 nárast počtu obyvateľov, avšak tempo rastu sa postupne spomaľovalo. Podľa „Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025“ okres Sabinov zaznamenáva počas celého prognózovaného obdobia prírastky obyvateľstva. Index starnutia v roku 2005 dosiahol hodnotu 37,88, v roku 2025 sa predpokladá zvýšenie na 61,49, čo je veľmi priaznivý demografický údaj oproti celkovému vývoju SR. Priemerný vek obyvateľstva v roku 2025 dosiahne 36,83 rokov, kým za SR sa predpokladá 42,60 rokov.
Pri prognóze obyvateľov do roku 2025 v obci Oľšov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 10 ‰ za rok.
Prognóza vývoja počtu obyvateľov do roku 2025
rok 2001 2005 2010 2015 2020 2025 2030
Oľšov 417 407 427 449 471 495 519
Pre porovnanie uvádzame prognózu demografického vývoja za okres Sabinov a za Prešovský kraj:
Okres Sabinov:
2005 - 2010 prírastok .................................................... + 1 409 obyvateľov
2010 - 2015 prírastok .......................................

1 2

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Štvrtok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 07:30 - 12:00       12:30 - 15:30

Fotogaléria

Kalendár

Iné

Kalendár zvozu odpadu 2017