Aktuality

ZADANIE PRE SPRACOVANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE

 01.08.2007

Ing. arch. Jozef Kužma – autorizovaný architekt SKA, registračné číslo 1203AA
Duchnovičovo nám.1, 080 01 Prešov, tel.: 051/75 987 20, kuzma.jozef@nextra.sk

ZADANIE PRE SPRACOVANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE OĽŠOV august 2007

OBSAH:

  1. ÚVOD 3
  2. 2. DÔVODY PRE OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU A HLAVNÉ CIELE
    ROZVOJA ÚZEMIA 3
  3. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA 3
  4. SPÔSOB VYPRACOVANIA ÚZEMNÉHO PLÁNU 3
  5. POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE Z NÁVRHU ÚPN VÚC PREŠOVSKÉHO KRAJA 3
  6. ZHODNOTENIE VÝZNAMU OBCE V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA 12
  7. POŽIADAVKY NA RIEŠENIA ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA OBCE 12
  8. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE A PROGNÓZY 13
  9. POŽIADAVKY NA URBANISTICKÚ KOMPOZÍCIU, OBNOVU, PRESTAVBU A ASANÁCIU ČASTI ZÁSTAVBY OBCE 14
  10. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE DOPRAVY A KONCEPCIE TECHNICKÉHO VYBAVENIA 15
    10.1 doprava 15
    10.2 vodné hospodárstvo 15
    10.3 energetika 16
  11. POŽIADAVKY NA OCHRANU PRÍRODY, TVORBU KRAJINY, OCHRANU PRÍRODNÝCH ZDROJOV A CHRÁNENÝCH ČASTÍ ÚZEMIA, ZABEZPEČENIE EKOLOGICKEJ STABILITY ÚZEMIA, POŽIADAVKY NA OCHRANU KULTÚRNEHO DEDIČSTVA 17
  12. POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY TRÁS NADRADENÝCH SYSTÉMOV DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA 18
  13. POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE ZO ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI, CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA 18
  14. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE PRIESTOROVÉHO A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA 18
  15. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA, SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY A VÝROBY 19
  16. POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 20
  17. POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH POZEMKOV 21
  18. VYMEDZENIE ČASTÍ ÚZEMIA, PRE KTORÉ JE POTREBNÉ RIEŠIŤ ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY 21
  19. POŽIADAVKY NA URČENIE REGULATÍVOV PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA 21
  20. POŽIADAVKY NA VYMEDZENIE PLÔCH PRE VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY 22
  21. POŽIADAVKY NA ROZSAH A ÚPRAVU DOKUMENTÁCIE ÚZEMNÉHO PLÁNU 22

  1. ÚVOD
    Zadanie pre vypracovanie územného plánu obce (ÚPN-O) Oľšov je spracované v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Rozsahom a podrobnosťami zodpovedá §8 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.
    Zadanie vypracoval ing. arch. Jozef Kužma a ing. arch. Viktor Malinovský, v spolupráci so samosprávou obce Oľšov. Zadaniu predchádzalo spracovanie prieskumov a rozborov, ktoré boli ukončené v marci 2007.
  2. DÔVODY PRE OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU A HLAVNÉ CIELE ROZVOJA ÚZEMIA
    Dôvodom spracovania územného plánu obce je vytvorenie územno-plánovacej dokumentácie pre koordinované riadenie výstavby a akejkoľvek investičnej činnosti v zastavanom a katastrálnom území obce a vytvorenie územno-plánovacieho podkladu pre vypracovanie projektov na získavanie dotácií z fondov EU. Obec Oľšov nemá spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu. Za nadradenú územnoplánovaciu dokumentáciu pre obec a jej katastrálne územie považujeme Koncepciu územného rozvoja Slovenska a Územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Prešovského samosprávneho kraja č. 4/2004, ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 216/1998 Z.z., ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN-VÚC Prešovského kraja schváleného uzn.č. 268/1998 v znení neskorších zmien a doplnkov. Hlavným cieľom spracovávanej územnoplánovacej dokumentácie je stanoviť únosné limity a regulatívy územného rozvoja v rámci riešeného územia s rešpektovaním zachovania a skvalitnenia stavu životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Ďalším cieľom je stanoviť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií, ich vzájomné väzby pre harmonický rozvoj obce.
  3. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA
    Predmet riešenia bude celé katastrálne územie v mierke 1:10 000. V podrobnosti mierky 1:2 000 sa bude riešiť súvislé zastavané územie obce rozšírené o navrhované funkčné plochy. V návrhu je potrebné definovať hranice zastavaného územia.
  4. SPÔSOB VYPRACOVANIA ÚZEMNÉHO PLÁNU
    Územný plán obce bude vzhľadom na veľkosť obce spracovaný v etapách prieskumy a rozbory, zadanie a návrh riešenia.
  5. POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE Z NÁVRHU ÚPN VÚC PREŠOVSKÉHO KRAJA
    Pri riadení využitia a usporiadania územia Prešovského kraja treba dodržať tieto záväzné zásady a regulatívy, ktoré nadväzujú na schválené zásady a regulatívy Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1033 z 31. októbra 2001:
    1.V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia
    1.1 v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov,
    1.1.3 rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania
    týchto koridorov v smere sever – juh a západ – východ,
    1.1.4 formovať základnú koncepciu sídelných štruktúr Prešovského kraja vytváraním polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie na Slovenskú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru, prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov,
    1.1.6 formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov,
    1.1.7 podporovať rozvoj osídlenia vo východnej časti regiónu s dominantným postavením košicko-prešovskej aglomerácie s nadväznosťou na michalovsko-vranovsko-humenské ťažisko osídlenia a s previazaním na sídelnú sieť v smere severopovažskej rozvojovej osi,
    1.1.8 rozvíjať košicko-prešovské ťažisko osídlenia, ako ťažisko osídlenia Karpatského euroregiónu,
    1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry
    1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry,
    1.2.1.2 podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa:
    1.2.1.3.2 sabinovskú rozvojovú os: Prešov – Sabinov – Lipany – Plaveč,
    1.3 ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia
    1.3.7 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,
    1.3.8 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier:
    1.3.8.6 tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu: Medzilaborce, Sabinov, Stropkov, Vysoké Tatry,
    1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja,
    1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov,
    1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu,
    1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou,
    1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia,
    1.9 v územnoplánovacích dokumentáciach a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
    1.13 v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia,
    1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom
    1.14.1 zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja,
    1.14.2 podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností,
    1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,
    1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru,
    1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov,
    1.15.1.1 vytvoriť územnotechnické podmienky pre zabezpečovanie spolupráce školského systému a zamestnávateľov tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám pracovných miest,
    1.15.2 v oblasti zdravotníctva
    1.15.2.1 vytvárať územno – technické predpoklady na rovnakú prístupnosť a primeranú efektívnu dostupnosť zariadeniami ambulatnej a ústavnej starostlivosti a jej zameranie na prevenciu, včasnú diagnostiku a liečbu závažných ochorení,
    1.15.2.3 vytvárať územno – technické predpoklady na budovanie hospicov, zariadení paliatívnej starostlivosti a zariadení starostlivosti o dlhodobo chorých,
    1.15.2.4 vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území,
    1.15.2.5 vytvárať územno – technické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.
    1.15.3 v oblasti sociálnych služieb,
    1.15.3.1 vytvárať územno – technické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,
    1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno – technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu,
    1.15.3.3 zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb,
    1.15.3.4 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení, umožňujúcich zamestnaie zdravotne postihnutých občanov,
    1.15.3.5 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení na vzdelávanie Rómov a rozvoj rómskej kultúry,
    1.15.3.6 vytvárať územnotechnické podmienky bývania, občianskeho vybavenia a realizáciu technickej infraštrúry marginalizovaných skupín obyvateľstva,
    1.15.3.7 vytváranými územnotechnickými podmienkami podporovať v rámci sústredeného osídlenia podnikateľské aktivity rómskeho etnika,
    1.16 v oblasti kultúry a umenia,
    1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, hisorické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území),
    1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu,
    1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny,
    1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva
    1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok,
    1.17.2 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrnohistorické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok,
    1.17.3 zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych a priemyselných objektov,
    1.17.4 vytvárať podmienky na ochranu a obnovu historických objektov vo voľnej krajine ( hrady, zámky, zrúcaniny, areály kalvárií a pod.) ako historických dokumentov a výrazných kompozičných prvkov v krajinnom obraze,
    1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie,
    1.17.6 rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína,
    1.17.8 stavebnotechnicky predchádzať ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu národných kultúrnych pamiatok a dbať na trvalé udržanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote,
    1.17.9 venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR,
    2 V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
    2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry,
    2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus,
    2.10 usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja,
    2.11 vytvárať podmienky na rozvoj krátkodobej rekreácie obyvateľov miest a väčších obcí budovaním rekreačných zón sídel a zamerať sa na podporu budovania vybavenosti pre prímestskú rekreáciu v ich záujmových územiach,
    2.12 vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja cestovného ruchu,
    2.13 vytvoriť podmienky pre zapojenie významných prvkov kultúrneho a historického dedičstva najmä (UNESCO – Spišský hrad a okolie, drevené kostolíky, historické mestá Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Prešov a Bardejov) do kultúrno – poznávacieho turizmu,
    2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest,
    2.16.2.2 nadregionálne cyklomagistrály a pešie turistické magistrály prepájajúce Prešovský región s významnými turistickými centrami na Slovensku,
    2.16.3.3 regionálne cyklotrasy a pešie turistické chodníky prepájajúce významné turistické centrá regiónu: c) 015 Šarišská cyklomagistrála
    4 Ekostabilizačné opatrenia
    4.1 postupne zabezpečovať ochranu najcennejších častí prírodného potenciálu formou vyhlásenia za osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny v regióne,
    4.2 postupne odstraňovať environmentálne zaťaženia najmä regiónov,
    4.3 zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia,
    4.3.3 znižovať emisie do ovzdušia a tým zvyšovať jeho kvalitu,
    4.3.4 znižovať energetickú náročnosť výroby a zlepšovať rekuperáciu odpadového tepla,
    4.3.5 znižovať produkciu odpadov a zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu priestorov bývalých a súčasných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov,
    4.4 pri spracovávaní lesných hospodárskych plánov v oblastiach navrhovaných ako osobitne chránené územia ochrany prírody a krajiny menšieho plošného rozsahu rešpektovať také formy obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečia funkčnosť zachovania a skvalitnenia hodnotných ekosystémov,
    4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín,
    4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ohrozeného vodnou eróziou,
    4.7 výstavbu líniových stavieb dopravy a trás technickej infraštruktúry realizovať ekologickým prepájaním nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier,
    4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny,
    4.9.1 zabezpečiť právnu ochranu pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy NATURA 2000 (t.j. chránené vtáčie územia a územia európskeho významu),
    4.9.3 rešpektovať prioritnú ekologickú a environmentálnu funkciu lesov s nulovým drevoprodukčným významom nachádzajúcich sa vo vyhlásených a navrhovaných osobitne chránených územiach s piatym stupňom ochrany,
    4.9.7.3 prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť,
    4.9.7.4 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),
    4.9.8 chrániť mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (t.j. medzinárodne významné mokrade), chrániť aj mokrade regionálneho a lokálneho významu a podporovať obnovu zaniknutých a vytváranie nových mokradí.
    5 V oblasti dopravy
    5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia,
    5.1.1 stabilizovať základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch,
    5.1.1.1 východné Slovensko a dopravno-gravitačné centrum Košice/Prešov,
    6 V oblasti vodného hospodárstva
    6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody,
    6.1.1 využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov,
    6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie,
    6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody,
    6.1.5 od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených plôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd,
    6.1.6 podporovať výstavbu vodovodov v oblastiach s environmentálnymi záťažami ohrozujúcimi zdravie obyvateľstva,
    6.2 chrániť priestory na líniové stavby,
    6.2.3.27 zabezpečiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné účely na celom území,
    6.2.3.28 zriadiť nové vodné zdroje pre obce odľahlé od hlavných trás vodárenskych sústav (vodovodných rozvodných potrubí),
    6.2.3.29 rezervovať plochy a chrániť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí,
    6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie)
    6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom pláne obce,
    6.3.2 zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených s vyhláškou č.491/2002 Z.z.,
    6.3.3 zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov,
    6.4 rezervovať priestory na výhľadové vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ),
    6.4.1 realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí,
    6.4.3 v samostatne stojacich rómskych osadách nenaväzujúcich na zastavané územia jestvujúcich obcí,
    6.4.4 realizovať nové, respektíve intenzifikovať a modernizovať zariadenia na čistenie odpadových vôd pre technologické prevádzky priemyslu a poľnohospodárstva,
    6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami,
    6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity,
    6.5.3 s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu čistiarní odpadových vôd,
    6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky,
    6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre /.
    6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde,
    6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos,
    6.5.14 vytvárať priestory v území pre výstavbu rybníkov a účelových vodných nádrží,
    6.5.15 podporovať rekonštrukcie obnoviteľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných elektrárni,
    6.5.16 rešpektovať ochranné pásmo budúcich vodných a vodárenských nádrží, pričom pri výhľadovej lokalizácii vodnej nádrže Bušovce rešpektovať hranicu priemyselného parku .Kežmarok-Spišská Belá,
    6.5.17 vybudované účelové vodné nádrže pre poľnohospodárske a závlahové účely (Klčov, Dubinné, Jakubovany a ďalšie ) využívať aj na rekreačné účely,
    7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie
    7.1 za účelom rozvoja plošnej plynofikácie rezervovať koridory pre významné distribučné a prepojovacie VTL a STL plynovody,
    7.2 v oblasti zabezpečovania zdrojov elektrickej energie
    7.3.1 podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje,
    7.3.2 realizovať ďalší prieskum a overenie zdrojov geotermálnych vôd pre využitie v v rozvoji turizmu, pre poľnohospodárstvo a vykurovanie najmä v perspektívnych oblastiach alebo štruktúrach geotermálnych vôd č. 24 Levočská panva (SV časť), č. 11 Košická kotlina a č. 25 Humenský chrbát a č. 26 Prešovská kotlina – dubnická depresia,
    7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry
    7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov.
    8 V oblasti hospodárstva
    8.1 v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja
    8.1.1 koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov,
    8.1.2 rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia, a tým zabezpečovať aj vyváženú sociálno-ekonomickú úroveň subregiónov,
    8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie,
    8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov,
    8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva
    8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny,
    8.2.5 chrániť priestory ložísk vyhradených nerastov, určené dobývacie priestory a evidované chránené ložiskové územia,
    8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka,
    8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
    8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok,
    8.3.2 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability,
    8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability,
    8.3.4 rekonštruovať a intenzifikovať existujúce závlahové systémy a stavby, čerpacie stanice a rozvodné siete,podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
    8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín,
    8.3.6 podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
    8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody,
    8.4 v oblasti odpadového hospodárstva
    8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov,
    8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení,
    8.4.3 riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky,
    8.4.4 vybudovať zberné strediská pre nebezpečné odpady a problémové látky vrátane ich kontajnerizácie,
    8.4.6 zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych záťaží,
    8.4.7 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody,

II. Verejnoprospešné stavby
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:

  1. V oblasti vodného hospodárstva
  2. stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja.
  3. V oblasti zásobovania plynom a energiami,
  4. V oblasti hospodárstva a priemyslu
  5. V oblasti telekomunikácií
    5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy, a ich ochranné pásma.
  6. V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva
    6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva,
    6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia,
    6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.
  7. V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva
    7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objeky súvisiace s pamiatkovo chránenými historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu,
    7.2 stavby technických pamiatok a historické dopravné stavby, ktoré sú vyhlásené za NKP,
    7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít.
  8. V oblasti poľnohospodárstva
    8.1 stavby pre závlahové systémy, rozvodné siete a čerpacie stanice,
  9. V oblasti životného prostredia
    9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky, poldre a viacúčelové vodné nádrže,
    9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia.
  10. V oblasti odpadového hospodárstva
    10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov,
  11. V oblasti ekostabilizačných opatrení
    11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.
  12. Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.

6. ZHODNOTENIE VÝZNAMU OBCE V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA
Obec Oľšov patrí z hľadiska administratívneho členenia do Prešovského kraja, okres Sabinov. Je sučasťou osídlenia južných a juhovýchodných svahov Levočských vrchov a Šarišskej vrchoviny. Z hľadiska záujmového územia sa obec nachádza v záujmovom území (v suburbánnom priestore) Prešova. Okrem Prešova spáduje obec Oľšov za občianskou vybavenosťou do susedných obcí Šarišské Dravce, Torysa a Krivany.

7. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA OBCE
Špecifickosť prostredia skúmaného územia je:
- v polohe v rámci suburbánneho pásma mesta Prešov
- v polohe vo vzťahu k prírodnému prostrediu Levočských vrchov a Šarišskej vrchoviny
Obec Oľšov je cestou III/5336 napojená južne na cestu III/54353 so smerom obec Torysa a v meste Lipany sa napája na cestu I/68 so smerom Prešov – Sabinov – Lipany.
Na železničnú dopravu obec nie je napojená. Obec Oľšov v minulosti patrila územiu panstva Torysa – Šarišská župa, v súčasnosti administratívne patrí do okresu Sabinov. Oľšov vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. stor. a vybudovali ho usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. Najstaršia písomná správa je z roku 1309, kedy spoluvlastník panstva šľachtic Henrich, syn Rikolfa, predal dedičný majetok šľachticovi Michalovi. On a jeho synovia sa tu usadili a ich potomkovia názov dediny používali v prídomku. V roku 1337 získal v Oľšove majetok Jakub Roh, vazal šľachtica Rikolfa. V prvej polovici 15. stor. časť dediny patrila zemanom Uzovcom z rodu Tekule. V 16. stor. bola dedina súčasťou panstva v Kamenici a postupne vo vlastníctve šľachticov Tahyovcov. Podľa súpisov z druhej polovice 16. stor. boli sedliacke usadlosti zdanené od 3 port. V 80. rokoch 16. stor. sa v dedine usadilo nové obyvateľstvo a v roku 1600 bolo 20 obývaných poddanských domov. V roku 1828 bolo v dedine už 42 domov, v ktorých žilo 327 obyvateľov. Boli to prevažne želiari zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka Katastrálne územie obce Oľšov má podlhovastý tvar, roztiahnutý v severo – južnom smere. Jeho severná časť je zalesnená. Zastavané územie obce sa nachádza v juhozápadnej, odlesnenej časti katastrálneho územia. Kompozičnou osou zastavaného územia obce Oľšov je potok Hanovec a cesta III.triedy/5336 a cesta III.triedy/54353. V južnej časti kompozície je v rámci stredného pásu zástavby s prevládajúcimi prírodnými prvkami umiestnený kostol sv. Šimona a Júdu. Parcelácia pozdĺž celej časti zastavaného územia obce je kolmá na tok potoka Hanovec a miestne komunikácie, v celej časti zastavaného územia je parcelácia v smere sever – juh. Priestorovou a výškovou dominantou zastavaného územia obce je územie paralelné s tokom potoka Hanovec, kde sa nachádza aj výšková dominanta spomínaného kostola. Z hľadiska stavebno-technického stavu rodinných domov, v obci prevládajú objekty dobré a vyhovujúce.
V katastrálnom území obce Oľšov je približne vyrovnaný podiel poľnohospodárskej pôdy a zalesneného územia. Samotné zastavané územie obce má relatívne dobrú organizáciu funkčných plôch, zariadenia občianskej vybavenosti sú vo vzťahu k obytnej zástavbe a dochádzkovým vzdialenostiam umiestnené vhodne. Absentujú športové plochy (ihrisko)

8. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE A PROGNÓZY
demografia
Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudu, domov a bytov a na základe ďalších údajov Štatistického úradu SR. K 31.12.2005 žilo v obci Oľšov 407 obyvateľov, čo predstavuje 0,73 % z celkového počtu obyvateľov okresu Sabinov. Celková rozloha katastrálneho územia obce je 1 016,7 ha, priemerná hustota osídlenia 40 obyvateľov na 1 km2.
Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 1991 – 2005. Rok Počet obyvateľov Index vitality. Spolu Vekové skupiny predproduktívny produktívny poproduktívny 19911) abs. 345 65 218 62 104,84 % 100,00 18,84 63,19 17,97 20011) abs. 417 151 187 79 191,14% 100,00 36,21 44,84 18,94 2005 abs. 407 144 184 79 182,28 % 100,00 35,38 45,21 19,41
1) údaj podľa SODB
Podľa vývoja vekovej štruktúry (predproduktívne, produktívne, poproduktívne obyvateľstvo) v obci Oľšov došlo po roku 1991 k výraznému nárastu mladej populácie a zníženiu produktívnych vekových skupín. Podľa štatistických zistení v roku 2001 bolo evidovaných až 57 detí vo veku 6 – 9 rokov (13,9 %) a 101 obyvateľov vo veku 25-39 rokov (24,2 %), čo nasvedčuje o veľkej populačnej explózií po roku 1991. Dosiahnuté hodnoty indexu vitality v rokoch 1991 až 2005 napovedajú o stabilizovanom (rastúcom) type populácie. Priemerný vek obyvateľstva v roku 2001 bol 31 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2005 v obci tvorili ženy 49,89 % z celkového počtu obyvateľov obce. Podľa vzdelanostnej štruktúry základné vzdelanie má ukončených 27,58 % obyvateľov, učňovské bez maturity 23,02 %, stredné odborné s maturitou 5,28 % a vysokoškolské 0,23 % obyvateľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (97,60 %). K slovenskej národnosti sa hlásilo 98,56 % obyvateľov obce. Kým k rómskej menšine sa v roku 1991 hlásilo 2,90 %, v roku 2001 to bolo 0%. Uvedené údaje sú podľa SODB 2001.
Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1980 – 2005
Rok sčítania 1980 1991 2001 2005
Počet obyvateľov 404 345 417 407
Prírastok obyvateľov - 59 + 72 - 10
Index rastu 85,40 120,87 97,60
Ć ročný prírastok - 1,33 % + 2,09 % - 0,60 %
Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva v obci Oľšov bol do roku 1991 zaznamenaný výrazný pokles počtu obyvateľov (-59 osôb), kde priemerný ročný prírastok dosiahol hodnotu - 1,33 %, ktorý ju zaradil medzi stagnujúce sídla. V ďalšej dekáde rokov 1991 až 2001 nastal populačný zvrat. Nárast obyvateľov o + 72 osôb a priemerný ročný prírastok + 2,09 % zaradili obec do kategórie pomaly rastúceho sídla. Za obdobie štyroch rokov 2001 až 2005 došlo opäť k prirodzenému aj migračnému úbytku obyvateľstva s priemerným ročným prírastkom - 0,60 %, čím obec zotrvala v kategórií stagnujúceho sídla.
bytový fond
Ku dňu sčítania r. 2001, bolo v obci spolu 296 domov, z toho:
- trvale obývaných domov 183
- z toho využívaných na rekreačné účely 15
Ku dňu Sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2001 bolo v obci spolu 92 bytov, z toho:
- trvale obývaných 83 bytov
- z toho v rodinných domoch 82 bytov, 1 byt v inej budove
- v obci je 9 neobývaných bytov v rodinných domoch, z toho 2 sú určené na rekreáciu
zamestnanosť a pracovné príležitosti
Podľa SODB 2001 z celkového počtu 417 obyvateľov obce tvorilo 142 ekonomicky aktívnych osôb, čo predstavuje 34,05 % (okres Sabinov 45,38 %). Z toho ženy tvorili 44,37 %. Nezamestnaných ekonomicky aktívnych bolo 41 osôb, pracujúcich 87 obyvateľov obce.
Z hospodárskych odvetví najviac osôb pracovalo v stavebníctve (22) a priemyselnej výrobe (21).
Ekonomická aktivita a zamestnanosť v roku 2001 (SODB 2001)
Obec Počet obyvateľov celkom Počet ekonomicky aktívnych osôb Počet nezamestnaných
celkom %z celkového počtu obyvateľov celkom % z ekonomicky aktívnych obyvateľov
Oľšov 417 142 34,05 41 28,87

9. POŽIADAVKY NA URBANISTICKÚ KOMPOZÍCIU, OBNOVU, PRESTAVBU A ASANÁCIU ČASTI ZÁSTAVBY OBCE
Obec zhodnotiť rekonštrukciou a asanačnou prestavbou. Pri asanačnej prestavbe dodržať pôvodnú stavebnú čiaru a regionálny charakter pôvodnej zástavby. Riešiť kolíziu bývania s ochranným pásmom cintorína stanovením regulatívov pre dostavbu resp. asanácie na tomto území. Navrhnúť obnovu a funkčné využitie zanedbaných a nevyužívaných objektov.

10. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE DOPRAVY A KONCEPCIE TECHNICKÉHO VYBAVENIA
10.1 doprava
Obec Oľšov je dopravne sprístupnená slepo ukončenou cestou III. triedy č.5336, ktorá je v extraviláne vybudovaná kategórie C 6,5/70. V obci plní funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B-3 a je vybudovaná kategórie MZ 6/40(red.MZ 8/40) so šírkou vozovky 6,0m. Pozdĺž cesty nie sú vybudované pešie chodníky. V čase spracovávania prieskumov sa prevádzala výstavba oporného múru vysokého svahu nad vodným tokom na hrane ktorého je vedená trasa cesty III. triedy. Vplyvom dažďov a podmytia svahu vodným tokom došlo ku narušeniu stability svahu a ku jeho zosuvu a strhnutiu časti komunikácie. Cesta sa stala v úseku južne od kostola neprejazdnou. Na III/5336 nie sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania. Ide o koncovú obec, na ceste je nízka intenzita dopravy, ide o premávku miestnych vzťahov. Ostatná zástavba obce je dopravne sprístupnená obslužnou komunikáciou vedenou paralelne s vodným tokom a zbernou komunikáciou. Cesta bola v čase prieskumov štrková šírky 3,0m, v zlom technickom stave. V obci nie sú vybudované samostatné pešie chodníky na tento účel sa využívajú komunikácie a uličný priestor.
Vodný tok je premostený troma pešími lávkami, ktoré nadväzujú na nespevnené vyšlapané pešie chodníky. V obci je zriadená parkovacia plocha pred obecným úradom s možnosťou parkovania cca 5 vozidiel. Parkovisko je nepostačujúce vozidlá parkujú pozdĺž cesty III. triedy. Iné parkovacie plochy pre potreby občianskej vybavenosti nie sú zriadené, parkuje sa pozdĺž ciest a na plochách zelene uličného priestoru. Obyvatelia bývajúci v rodinnej zástavbe si stavajú garážové státia podľa potreby na vlastných pozemkoch. V návrhu je potrebné:
-v zastavanom území navrhnúť úpravy a označiť kategórie a funkčné triedy cesty III. tr.
a miestnych komunikácií v zmysle STN 736110
-navrhnúť peší chodník pozdĺž zbernej komunikácie a pešie ťahy v náväznosti na objekty občianskej vybavenosti, zastávky SAD a bývanie
-k zastávkam hromadnej dopravy je potrebné vyznačiť pešiu dostupnosť
-navrhnúť plochy statickej dopravy s ich situovaním predovšetkým pri objektoch občianskej
vybavenosti a cintoríne. Pri navrhovaní podnikateľských aktivít je potrebné stanoviť
požiadavku zriaďovania parkovacích miest na vlastnom pozemku. Návrh statickej dopravy
spracovať v zmysle STN 736110
-vyznačiť jestvujúce a navrhované cyklotrasy v katastrálnom a záujmovom území
-stanoviť regulatívy dopravného riešenia
-vymedziť verejnoprospešné stavby na úseku dopravy
10.2 vodné hospodárstvo
zásobovanie vodou
Obec sa rozprestiera okolo potoka Hanovec. Zastavané je územie je v nadmorskej výške 461m. n. m. V súčasnosti v obci býva 391 obyvateľov. Obyvateľstvo v obci je zásobované vodou z individuálnych studní. V súčasnosti prebieha výstavba novej vodovodnej siete. odkanalizovanie územia Obec má vybudovanú kanalizačnú sieť. Odpadové vody sú odvádzané do ČOV Torysa. Súčasný stav v odvádzaní a čistení splaškových odpadových vôd je vyhovujúci.
Odvádzanie dažďových vôd
Dažďové vody z intravilánu sú v súčasnosti odvádzané sústavou cestných priekop do vodných tokov. V niektorých častiach sú cestné priekopy prevedené do potrubí a zhotovené uličné vpusty. Početnosť vodných tokov v intraviláne umožňuje odvádzať dažďové vody bez väčších závad.
Vodné toky 
Intravilánom preteká potok Hanovec. Potok je zväčša značne zahĺbený do terénu. K vybrežovaniu vody nedochádza. Kapacita koryta potokov vyhovuje súčasným prietokom na Q100. Nespevnené brehy sú rozrušované eróznou činnosťou pretekajúcej potočnej vody.
V návrhu je potrebné:
- zbilancovať potrebu pitnej vody pre jestvujúci stav a navrhovaný rozvoj obce podľa Úpravy
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 447/99 – 810 zo dňa 29. 2. 2000 a v súlade
s vyhláškou MZ SR č. 29/2002 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitne
vody
- navrhnúť spevnenie brehov potokov, ktoré sú rozrušované eróznou činnosťou pretekajúcej
potočnej vody
- riešiť revitalizáciu územia pri vodných tokoch
- špecifikovať verejnoprospešné stavby
10.3 energetika
Zásobovanie elektrickou energiou
Distribúcia elektrickej energie pre obec Oľšov je zabezpečená cez hlavné rozvodné vedenie V302 (22kV/IT, ES 110/22kV Prešov 1), v predmetnom úseku 3 x 95 mm2 AlFe 6. Vedenie V 302 je pripojené na ES – Presšov 1 a na druhej starne zaústené do ES 110/22kV Stará Ľubovňa. Skupinová prípojka VN – vonkajšia – z V302 je pre obec Oľšov realizovaná vodičmi 3 x 50 mm2 AlFe6 (GO v roku 1981).
Obec zabezpečuje transformovňa 22/0,4kV:
- T1 (označená VSETS1) pri Obecnom úrade C22 – b 400kVA
NN rozvod je nadzemný (70,50,35 AlFe6, 120AES) prevažne na betónových podperách.
V obci je evidovaných 94 odberateľov, z toho 2 MOP (podnikateľov) a 1 odberom s elektrickým vykurovaním. Celková ročná spotreba v roku 2003 bola cca 700tis kWh (MOO 730tis kWh, MOP 150 tis kWh).
Riešeným územím prechádzajú vedenia VVN (2x110kV).
V návrhu je potrebné:
-prehodnotiť vyťaženosť jestvujúcich trafostaníc a navrhnúť riešenie zásobovania elektrickou
energiou pre jestvujúce i rozvojové územie obce
-rešpektovať ochranné pásma jestvujúcich a navrhovaných energetických zariadení v zmysle
zák.č. 656/2004 Z.z.
-špecifikovať verejnoprospešné stavby
zásobov

1 2

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Štvrtok: 07:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 07:30 - 12:00       12:30 - 15:30

Fotogaléria

Kalendár

Iné

Kalendár zvozu odpadu 2017